„Ježiš urobil ešte veľa iných vecí. Keby sa mali všetky dopodrobna zapísať, myslím si, že by na celom svete nebolo dosť miesta na zvitky, ktoré by boli napísané“ (Ján 21:25)
Ježiš Kristus a prvý zázrak napísaný v Jánovom evanjeliu, premieňa vodu na víno: „Na tretí deň bola v galilejskej Káne svadobná hostina a bola tam aj Ježišova matka. Na hostinu boli pozvaní aj Ježiš a jeho učeníci. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ale Ježiš jej povedal: „To predsa nie je naša starosť. Moja chvíľa ešte neprišla.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte, čo vám povie.“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ako vyžadovali očisťovacie predpisy Židov. Do každej sa zmestili dve alebo tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou.“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Naberte trochu a zaneste starejšiemu.“ A urobili to. Starejší ochutnal vodu premenenú na víno, a keďže nevedel, odkiaľ je (hoci to vedeli obsluhujúci, ktorí z nej naberali), zavolal ženícha a povedal mu: „Ľudia obyčajne predložia najprv kvalitné víno, a keď už hostia niečo vypijú, podávajú to horšie. Ty si nechal kvalitné víno až na teraz.“ To, čo Ježiš urobil v galilejskej Káne, bol prvý z jeho zázrakov a tým zjavil svoju slávu. A jeho učeníci v neho uverili“ (Ján 2:1–11).
Ježiš Kristus uzdravuje syna kráľovho služobníka: „A opäť prišiel do galilejskej Kány, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník z Kafarnaumu, ktorý mal chorého syna. Keď počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa za ním a prosil ho, aby prišiel uzdraviť jeho syna, ktorý bol na smrť chorý. Ježiš mu však povedal: „Keby ste nevideli znamenia a zázraky, nikdy by ste neuverili.“ Kráľovský úradník ho poprosil: „Pane, príď, kým mi dieťa nezomrie.“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije.“+ A on uveril tomu, čo Ježiš povedal, a odišiel. Kým bol ešte na ceste, vyšli mu naproti jeho otroci a povedali, že jeho syn žije. Spýtal sa ich, odkedy je mu lepšie, a oni povedali: „Včera okolo jednej popoludní* mu ustúpila horúčka.“ Vtedy si otec uvedomil, že to bolo v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A tak uveril on i celá jeho domácnosť. To bol druhý zázrak, ktorý Ježiš urobil, keď prišiel z Judey do Galiley“ (Ján 4:46–54).
Ježiš Kristus uzdravuje v Kafarnaume muža posadnutého démonom: „Odišiel do galilejského mesta Kafarnaum a v sabaty tam vyučoval. Ľudia žasli nad tým, ako vyučuje, lebo hovoril ako ten, kto má moc. V synagóge bol človek posadnutý zlým duchom, démonom, a hlasno kričal: „Čo od nás chceš, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ale Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Démon hodil toho človeka medzi nich, vyšiel z neho a vôbec mu neublížil. Všetkých to ohromilo a hovorili jeden druhému: „Pozrite, akú moc a silu majú jeho slová! Rozkazuje zlým duchom a oni vychádzajú!“ A správa o ňom sa šírila po celom kraji“ (Lukáš 4:31–37).
Ježiš Kristus vyháňa démonov v krajine Gadarenes (teraz Jordánsko, východná časť Jordánu, blízko jazera Tiberias): „Keď sa dostal na druhú stranu mora do kraja Gadarčanov, od hrobiek vyšli oproti nemu dvaja muži posadnutí démonmi. Boli takí zúriví, že sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. Začali kričať: „Čo od nás chceš, Boží Syn? Prišiel si nás trápiť pred určeným časom?“ Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň. Démoni ho prosili: „Ak nás vyženieš, pošli nás do toho stáda svíň.“ „Choďte!“ povedal im. A tak vyšli z mužov a vošli do svíň. Nato sa celé stádo vrhlo z útesu do mora a utopilo sa. Pastieri utiekli do mesta a porozprávali o mužoch posadnutých démonmi a o všetkom, čo sa stalo. A celé mesto vyšlo naproti Ježišovi. Keď ho uvideli, veľmi ho prosili, aby odišiel z ich kraja“ (Matúš 8:28-34).
Ježiš Kristus uzdravuje svokru apoštola Petra: „Potom Ježiš prišiel do Petrovho domu a videl, že Petrova svokra leží a má horúčku. Dotkol sa jej ruky a horúčka ustúpila. Hneď vstala a obsluhovala ho“ (Matúš 8:14,15).
Ježiš Kristus uzdravuje muža, ktorý má ochrnutú ruku: „V iný sabat vošiel do synagógy a vyučoval. Bol tam človek, ktorý mal ochrnutú pravú ruku. Znalci Zákona a farizeji pozorne sledovali, či bude Ježiš uzdravovať v sabat, lebo chceli nájsť niečo, z čoho by ho mohli obviniť. Ale on vedel, ako uvažujú, a tak mužovi s ochrnutou rukou povedal: „Vstaň a postav sa do stredu.“ Muž vstal a postavil sa tam. Ježiš im povedal: „Spýtam sa vás: Čo je v sabat dovolené: urobiť niečo dobré alebo uškodiť, zachrániť niekomu život alebo niekoho zabiť?“ Pozrel sa na všetkých a povedal tomu človeku: „Vystri ruku.“ Urobil to a jeho ruka bola opäť zdravá. Rozzúrili sa až do nepríčetnosti a dohadovali sa, čo s Ježišom urobia“ (Lukáš 6:6–11).
Ježiš Kristus uzdravuje muža trpiaceho edém (nadmerné hromadenie tekutín v tele): „Keď raz v sabat Ježiš vošiel do domu jedného z popredných farizejov, ktorý ho pozval k stolu, všetci prítomní ho pozorne sledovali. A bol pred ním človek, ktorý mal vodnatieľku. Ježiš sa spýtal farizejov a tých, čo boli zbehlí v Zákone: „Je dovolené v sabat uzdravovať alebo nie?“ Ale oni mlčali. Ježiš sa toho človeka dotkol, uzdravil ho a poslal ho preč. A povedal im: „Keby vám syn alebo býk spadol v sabatný deň do studne, kto z vás by ho hneď nevytiahol?“ A nevedeli mu na to odpovedať“ (Lukáš 14:1-6).
Ježiš Kristus uzdravuje slepého: „Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel slepý muž a žobral. Počul, že okolo prechádza zástup, a pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide okolo!“ Nato zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ Tí, čo boli vpredu, ho okríkli, aby bol ticho, ale on o to hlasnejšie volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ Ježiš sa zastavil a prikázal, aby ho k nemu priviedli. Keď prišiel bližšie, Ježiš sa ho spýtal: „Čo mám pre teba urobiť?“ „Pane, nech zase vidím,“ odpovedal.Ježiš mu povedal: „Nech sa ti vráti zrak. Tvoja viera ťa uzdravila.“ Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. A všetci, ktorí to videli, chválili Boha“ (Lukáš 18:35-43).
Ježiš Kristus uzdravuje dvoch nevidomých: „Keď odtiaľ Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepí a kričali: „Zľutuj sa nad nami, Syn Dávidov.“ Keď vošiel do domu, slepí vošli za ním. Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ „Áno, Pane,“ odpovedali. Vtedy sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ A obom sa vrátil zrak. Potom im Ježiš prísne prikázal: „Nech sa to nikto nedozvie.“ Ale oni odišli a rozprávali o tom po celom kraji“ (Matúš 9:27–31).
Ježiš Kristus uzdravuje hluchonemého: „Keď sa Ježiš vracal z oblasti Týru, prešiel Sidónom ku Galilejskému moru cez oblasť Dekapolisu. Tam mu priviedli hluchého, ktorý zle rozprával, a veľmi ho prosili, aby naňho položil ruku. Vzal ho nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, napľul a dotkol sa jeho jazyka. A s pohľadom do neba hlboko vzdychol a povedal mu: „Effata,“ čo znamená: „Otvor sa.“ V tej chvíli sa mu otvorili uši, reč sa mu napravila a začal správne hovoriť. Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nerozprávali, ale čím viac im to prikazoval, tým viac to rozhlasovali. Nesmierne žasli a hovorili: „Všetko, čo robí, je dobré. Dokonca aj hluchým vracia sluch a nemým reč.““ (Marek 7:31–37).
Ježiš Kristus uzdravuje malomocného: „Vtedy k nemu prišiel malomocný a na kolenách ho úpenlivo prosil: „Keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“ Ježišovi ho prišlo ľúto, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď uzdravený!“ A jeho malomocenstvo okamžite zmizlo a bol uzdravený“ (Marek 1:40-42).
Uzdravenie desiatich malomocných: „Cestou do Jeruzalema prechádzal pozdĺž hranice medzi Samáriou a Galileou. Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných. Stáli neďaleko a volali: „Ježiš, Učiteľ, zľutuj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte sa ukázať kňazom.“ A ako šli, boli uzdravení. Len čo jeden z nich uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. Padol Ježišovi k nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán. Ježiš sa spýtal: „Neboli uzdravení* desiati? Kde je tých deväť ostatných? Nenašiel sa nikto okrem tohto cudzinca, kto by sa vrátil a vzdal slávu Bohu?“ A povedal mu: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila.““ (Lukáš 17:11-19).
Ježiš Kristus uzdravuje paralytiku: „Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme je pri Ovčej bráne rybník, nazývaný hebrejsky Betzata, s piatimi stĺporadiami. Ležalo tam množstvo chorých, slepých, chromých a ľudí s ochrnutými končatinami. Bol tam aj človek, ktorý bol chorý 38 rokov. Keď ho tam Ježiš videl ležať a uvedomil si, že je chorý už dlho, spýtal sa ho: „Chceš byť zdravý?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám nikoho, kto by ma odniesol do vody, keď sa čerí, a kým prídem, vojde do nej niekto iný.“ Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Nato ten človek ihneď vyzdravel, vzal si lôžko a začal chodiť » (Ján 5:1-9).
Ježiš Kristus uzdravuje epileptika: „Keď prišli k zástupu ľudí, pristúpil k nemu jeden človek, kľakol si pred ním a prosil ho: „Pane, zľutuj sa nad mojím synom. Má epilepsiu a je na tom veľmi zle. Často padá do ohňa alebo do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale nedokázali ho uzdraviť.“ Ježiš povedal: „Neveriaca a skazená generácia, ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“ Potom Ježiš démona pokarhal a ten z neho vyšiel. V tej chvíli sa chlapec uzdravil. Keď boli učeníci s Ježišom sami, spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ Odpovedal im: „Lebo máte málo viery. Uisťujem vás, že ak budete mať vieru veľkú ako horčičné zrnko, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie. Nič pre vás nebude nemožné.““ (Matúš 17:14–20).
Ježiš Kristus robí zázrak bez toho, aby o tom vedel: „Cestou tam sa na Ježiša tlačil zástup. Bola tam žena, ktorá bola 12 rokov postihnutá krvácaním a nikto ju nedokázal vyliečiť. Priblížila sa k nemu zozadu, dotkla sa obruby jeho plášťa a jej krvácanie sa hneď zastavilo. „Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa Ježiš. Keď to všetci popierali, Peter povedal: „Učiteľ, veď je tu množstvo ľudí a všetci sa na teba tlačia.“ Ale Ježiš zopakoval: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Keď žena videla, že neunikla pozornosti, celá rozochvená k nemu prišla, padla na kolená a pred všetkými povedala, prečo sa ho dotkla a ako hneď vyzdravela. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.““ (Lukáš 8:42–48).
Ježiš Kristus uzdravuje na diaľku: „Keď prestal hovoriť k ľudu, vošiel do Kafarnaumu. Jeden miestny dôstojník mal otroka, ktorého mal veľmi rád. Ten otrok bol vážne chorý a zomieral. Keď dôstojník počul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a jeho otroka uzdravil. Tí prišli za Ježišom a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si to preňho urobil, lebo miluje náš národ a postavil nám synagógu.“ Ježiš s nimi šiel, ale keď sa blížil k domu, dôstojník k nemu poslal priateľov s odkazom: „Pane, nenamáhaj sa, lebo si nezaslúžim, aby si vošiel pod moju strechu. A necítil som sa hodný ani toho, aby som prišiel k tebe. Ale vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví. Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Verte mi, ani medzi Izraelitmi som nenašiel takú veľkú vieru.“ A keď sa poslovia vrátili do domu, zistili, že otrok je zdravý“ (Lukáš 7:1-10).
Ježiš Kristus uzdravuje ženu s postihnutím: „Raz v sabat Ježiš vyučoval v jednej synagóge. Bola tam aj žena, ktorá bola už 18 rokov posadnutá démonom, ktorý ju držal úplne zohnutú, takže sa nedokázala ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš uvidel, zavolal ju a povedal: „Buď oslobodená od svojej choroby.“ Položil na ňu ruky a ona sa okamžite narovnala a začala oslavovať Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš ju uzdravil v sabat, a povedal zástupu: „Na to, aby sa pracovalo, je šesť dní. Vtedy prichádzajte, aby ste boli uzdravení, a nie v sabatný deň.“ Ale Pán mu odpovedal: „Pokrytci!+ Neodväzuje každý z vás v sabat svojho býka alebo osla a neodvádza ho, aby ho napojil? A čo táto Abrahámova dcéra, ktorú Satan držal spútanú 18 rokov? Nemala byť oslobodená z pút len preto, že je sabatný deň?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých úžasných vecí, ktoré Ježiš urobil“ (Lukáš 13:10–17).
Ježiš Kristus uzdravuje dcéru fénickej ženy: „Ježiš odtiaľ odišiel do okolia Týru a Sidónu. Prišla k nemu jedna Feničanka z toho kraja a úpenlivo prosila: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou! Moja dcéra je posadnutá démonom a hrozne trpí.“ Ale neodpovedal jej ani slovom. Jeho učeníci mu hovorili: „Pošli ju preč, lebo za nami stále chodí a kričí.“ Povedal: „Nebol som poslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam izraelského národa.“ Ale tá žena prišla bližšie, klaňala sa mu* a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ Odpovedal jej: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ Povedala: „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Ježiš jej povedal: „Máš veľkú vieru. Nech sa ti splní, o čo žiadaš.“ A od tej chvíle bola jej dcéra zdravá“ (Matúš 15:21–28).
Ježiš Kristus upokojuje búrku: „Potom Ježiš a jeho učeníci nastúpili do člna. Na mori sa zrazu strhla taká prudká búrka, že vlny zalievali čln, ale Ježiš spal. Prišli k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, potápame sa!“ Ale on im povedal: „Prečo sa tak bojíte, vy maloverní?“ Vstal, pokarhal vietor a more a zrazu zavládol veľký pokoj. Učeníkov to ohromilo a hovorili si: „Kto je tento človek, že ho aj vietor a more poslúchajú?““ (Matúš 8:23-27). Tento zázrak ukazuje, že v pozemskom raji už nebudú búrky alebo záplavy, ktoré spôsobia katastrofy.
Ježiš Kristus kráčajúci po mori: „Keď poslal zástup preč, vyšiel na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Vtedy bol už čln vzdialený stovky metrov od pevniny a prudko ním zmietali vlny, lebo fúkal protivietor. Ale v čase štvrtej nočnej hliadky Ježiš išiel k učeníkom, kráčajúc po mori. Keď ho uvideli kráčať po mori, naľakali sa a kričali: „Prízrak!“ Ježiš sa im hneď prihovoril slovami: „Upokojte sa! To som ja, nemusíte sa báť.“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, prikáž mi, aby som prišiel k tebe po vode.“ „Poď!“ povedal. Nato Peter vystúpil z člna a kráčal po vode k Ježišovi. Ale keď sa pozrel na búrku, zľakol sa a začal klesať. „Pane, zachráň ma!“ vykríkol. Ježiš ihneď vystrel ruku, chytil ho a povedal: „Ty maloverný, prečo si zapochyboval?“ A keď nastúpili do člna, búrka utíchla. Potom sa mu učeníci, ktorí boli v člne, poklonili a povedali: „Ty si naozaj Boží Syn.““ (Matúš 14:23–33).
Zázračný broskyňa: „Raz Ježiš vyučoval pri Genezaretskom jazere a zástup sa naňho tlačil, aby počul Božie slovo. Ježiš si všimol, že na brehu jazera sú dva člny a že z nich vystúpili rybári a perú siete. Nastúpil do člna, ktorý bol Šimonov, a poprosil ho, aby odrazili kúsok od brehu. Potom si sadol a vyučoval zástup z člna. Keď dohovoril, povedal Šimonovi: „Zájdi na hlbinu a spusťte siete.“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili. Ale na tvoj príkaz spustím siete.“ Keď to urobili, chytili toľko rýb, až sa siete začali trhať. Preto zakývali na svojich spoločníkov v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Keď prišli, naplnili rybami oba člny až tak, že sa skoro potápali. Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a povedal: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“ Povedal to, lebo keď videli ten úlovok, všetkých sa zmocnil úžas. Rovnako žasli aj Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. No Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa. Odteraz budeš loviť živých ľudí.“ A keď sa s člnmi vrátili na breh, všetko opustili a nasledovali ho“ (Lukáš 5:1–11).
Ježiš Kristus rozmnožuje chleby: „Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadskeho mora.Nasledoval ho veľký zástup ľudí, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blížil sa židovský sviatok Pesach. Keď Ježiš zdvihol zrak a uvidel, že k nemu prichádza veľký zástup ľudí, spýtal sa Filipa: „Kde kúpime chlieb, aby sa mohli najesť?“ Ale pýtal sa ho, len aby ho vyskúšal, lebo vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Nestačilo by chleba ani za 200 denárov, aby každý dostal trochu.“ Jeden z učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybky. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Nech si ľudia posadajú.“ Na tom mieste bolo veľa trávy, a tak si všetci posadali. V zástupe bolo asi 5 000 mužov. Ježiš vzal chlieb, a keď poďakoval Bohu, rozdelil ho medzi tých, čo tam sedeli, a podobne rozdelil aj ryby. Každý dostal, koľko chcel. Keď sa najedli, povedal svojim učeníkom: „Zozbierajte zvyšné úlomky, aby nič nevyšlo nazmar.“ Zozbierali ich teda. Úlomkami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili 12 košov. Keď ľudia videli tento zázrak, hovorili: „To je naozaj ten prorok, ktorý mal prísť do sveta.“ Ježiš si uvedomil, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, a tak znovu odišiel sám na vrch“ (Ján 6:1–15). Po celej zemi bude dostatok jedla (Žalmov 72:16; Izaiáš 30:23).
Ježiš Kristus vzkriesil syna vdovy: „Zanedlho išiel s učeníkmi do mesta Nain a bol s ním aj veľký zástup ľudí. Keď prichádzal k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn ženy, ktorá bola vdova. Sprevádzalo ju veľa ľudí z mesta. Keď ju Pán uvidel, prišlo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač.“ Pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči sa zastavili a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mladý muž sa posadil a začal rozprávať a Ježiš ho vrátil matke. Všetkých sa zmocnila bázeň, oslavovali Boha a hovorili: „Objavil sa medzi nami veľký prorok“ a „Boh obrátil pozornosť na svoj ľud“. Správa o tom, čo Ježiš urobil, sa rozšírila po celej Judei a okolí » (Lukáš 7:11-17).
Ježiš Kristus vzkriesil dcéru Jairusa: „Kým ešte hovoril, za predstaveným synagógy prišiel ktosi z jeho domu a povedal: „Tvoja dcéra zomrela, neobťažuj už Učiteľa.“ Keď to Ježiš počul, uistil Jaira: „Neboj sa, len ver a bude žiť.“ Keď vchádzal do domu, nikomu nedovolil, aby vošiel s ním, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi a rodičom dievčaťa. Všetci plakali a od žiaľu sa bili do pŕs. Ježiš povedal: „Neplačte, lebo nezomrela, iba spí.“ Začali sa mu vysmievať, lebo vedeli, že zomrela. Ale on ju vzal za ruku a zvolal: „Dieťa, vstaň!“ Vrátila sa do nej životná sila a ona okamžite vstala. A povedal, aby jej dali niečo jesť. Jej rodičia boli od radosti celí bez seba, ale on im prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo“ (Lukáš 8:49-56).
Ježiš Kristus vzkriesil svojho priateľa Lazara, ktorý zomrel pred štyrmi dňami: „Ježiš ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde ho stretla Marta. Židia, ktorí boli s Máriou v dome a utešovali ju, videli, že rýchlo vstala a vyšla von. Išli teda za ňou, lebo si mysleli, že ide plakať k hrobke. Keď Mária prišla tam, kde bol Ježiš, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, rozrušilo ho to a hlboko si vzdychol. „Kam ste ho položili?“ spýtal sa. Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť.“ A Ježišovi vyhŕkli slzy. Nato Židia povedali: „Pozrite, ako ho mal rád!“ Ale niektorí z nich sa pýtali: „Nemohol on, ktorý otvoril oči slepému, zabrániť, aby tento človek zomrel?“
Vtedy si Ježiš opäť hlboko vzdychol a pristúpil k hrobke. Bola to vlastne jaskyňa a k jej vchodu bol privalený kameň. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň.“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, teraz už istotne zapácha, lebo sú to už štyri dni.“ „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ odpovedal jej Ježiš. A tak odvalili kameň. Nato Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. Vedel som síce, že ma vždy vypočuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí tu stoja, aby uverili, že si ma vyslal.“ Keď to povedal, zvolal silným hlasom: „Lazar, poď von!“ A on vyšiel von. Nohy a ruky mal obviazané ovíjadlami a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť.““ (Ján 11:30-44).
Posledný zázračný broskyňa (krátko po Kristovom zmŕtvychvstaní): „Keď už svitalo, Ježiš stál na brehu, ale učeníci ho nespoznali. Ježiš ich oslovil: „Priatelia, nemáte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme!“ On im povedal: „Hoďte sieť napravo od člna a niečo ulovíte.“ Hodili ju teda a chytili toľko rýb, že ju nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, vtedy povedal Petrovi: „To je Pán!“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, obliekol si vrchný odev, lebo bol nahý, a skočil do mora. Ostatní učeníci však prišli v člne, lebo neboli ďaleko od brehu, iba asi 90 metrov, a ťahali sieť s rybami“ (Ján 21:4-8).
Ježiš Kristus urobil mnoho ďalších zázrakov. Umožňujú nám posilniť našu vieru, povzbudiť nás a získať pohľad na mnohé požehnania, ktoré bude v raji. Písané slová apoštola Jána veľmi dobre zhŕňajú obrovský počet zázrakov, ktoré urobil Ježiš Kristus, ako záruka toho, čo sa stane v raji: „Ježiš urobil ešte veľa iných vecí. Keby sa mali všetky dopodrobna zapísať, myslím si, že by na celom svete nebolo dosť miesta na zvitky, ktoré by boli napísané“ (Ján 21:25).
***
Slovak: Šesť tém na štúdium Biblie
Súhrnná tabuľka viac ako sedemdesiatich jazykov so šiestimi dôležitými biblickými článkami v každom jazyku…
Table of contents of the http://yomelyah.fr/ website
Čítajte Bibliu každý deň. Tento obsah zahŕňa vzdelávacie biblické články v angličtine, francúzštine, španielčine a portugalčine (pomocou Prekladača Google si vyberte jeden z týchto jazykov, ako aj preferovaný jazyk, aby ste pochopili obsah týchto článkov).
***